Barefoot, alebo barefootová obuv – veľakrát skloňovaný výraz na rôznych ,,mamičkovských“ fórach, trend v detskej obuvi, odporúčaná obuv pri plochej nohe.
Ako to teda je? Poďme sa na to teda pozrieť okom fyzioterapeuta.
Barefoot, čiže bosé chodidlo je niečo, čo tu s nami vždy bolo, ale nedostávalo svoje špeciálne pomenovanie, pretože pokiaľ sa pozrieme trochu do histórie, tak naši predkovia na boso chodili vždy. Bolo to pre nich prirodzené. Dnes sa nachádzame v civilizovanej dobe, kedy všetci chodíme obutí a barefoot môžeme využiť ako alternatívu bosej nohy, ktorá je vlastne stále obutá.
Podľa môjho názoru je však problém v jednej veci, všade okolo nás sme si vybudovali rovnú plochu, betónové mestá. Filozofiou týchto topánok je, že chodidlo uzatvorené v klasickej topánke nebude fungovať tak, ako má, a preto barefootová topánka dodáva dostatočnú voľnosť a priestor prstom. Zároveň má nulový drop ( drop u topánky vyjadruje rozdiel medzi pätou a špičkou) s tým, že pokiaľ by naše telo drop / podpätok potrebovalo, tak si ho vytvorí. Týmto všetkým by sme chceli dosiahnuť lepšie zapájanie svalov nohy/ chodidla, posilnenie, prirodzenú podporu klenby bez vytvárania plochonožia. Avšak, skúste si predstaviť, alebo vyskúšať, ako sa vaše chodidlo ( na boso) správa na betónovej ploche a naopak, ako to je v prírode, alebo teda na nerovnom povrchu ( záhrada, ihrisko, pláž atď. ). Myslím si, že možnosť číslo dva bude z pohľadu zapájania svalov prospešnejšia. Pretože chôdza po rovnom spevnenom teréne (betón, asfalt) jednak viac zaťaží kĺby a zároveň nevytvorí takú aktivitu svalov, akú by ste si možno prestavovali.
Z tohto celého vyplýva, že používanie barefootovej topánky nie je zlou alternatívou, avšak, nie je dobré sa spoliehať len nato, že pokiaľ ju bude mať vaše dieťa obuté, tak bude mať automaticky zdravé/ dobre sa vyvíjajúce chodidlá. Je potrebné preto aj niečo urobiť.
Typ pre prevenciu plochých nôh : senzorický koberček – viete si ho vytvoriť aj doma, napríklad z kamienkov, ktoré si prinesiete z prechádzky.